Dnes všetci tí, ktorí žijeme v športe, so športom a robíme pre šport, si kladieme tú istú otázku: ,,Ako ďalej ?“. Športoviská sú uzavreté, aj športovci sú zavretí doma a aktuálne platí aj obmedzenie pohybu.

Všetkých sa nás táto situácia dotýka priam bytostne, nie len športovcov a ostatných športových odborníkov, ale celej spoločnosti, ktorá napriek svojim vlastným problémom a dôležitosti potreby dôstojného a zdravého žitia, šport vníma ako významný spoločenský fenomén, ktorý je v tesnej interakcii s ostatnými oblasťami spoločenského života: ekonomika, politika, právo, kultúra, umenie ... pre niekoho je to spôsob výchovy, či životný štýl.

Podľa Európskej charty z roku 1992: „Šport zahŕňa všetky formy pohybovej aktivity, ktorých cieľom je prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej činnosti preukázať alebo zvýšiť telesnú zdatnosť a duševnú pohodu ľudí, formovať sociálne väzby alebo dosiahnuť výkon v  súťažiach na všetkých úrovniach“.

V tomto čase vrcholoví športovci, každým dňom strácajú výkonnosť, tí ostatní zase strácajú možnosť sa krôčik po krôčiku dostať na vrchol.  Čo je, ale ešte dôležitejšie, že mnohí športovci nevedia, čo ďalej? Veľa z nich sa venovalo výlučne športu a ak aj neplánovane predčasne ukončia kariéru – čo s nimi bude?

Tu vyvstáva otázka a dôležitosť dvojitej kariéry športovca, aby ten, po ukončení činnosti, bol schopný sa zaradiť do bežného života, či už v oblasti športu, alebo mimo nej. Určite ich predstava, ale nie je, ísť vykladať tovar do hypermarketu (hoci vôbec nie je mojim úmyslom dehonestovať túto prácu) ... Preto teraz viac, ako kedykoľvek predtým, vidím opodstatnenosť stredných a vysokých škôl v oblasti športu, ktorých študijné programy pripravujú športovcov na povolanie po ukončení aktívnej kariéry, ktoré majú blízko k športu: učitelia telesnej výchovy, tréneri, športoví manažéri, spracovatelia dát v športe a iní športoví odborníci.

Dnes sa mnohé športy obávajú, že kvôli pandémii dôjde k odlivu športovcov, ale aj trénerov do iných oblastí života, keďže v súčasnosti nemajú veľmi čo robiť. A povedzme si, že tzv. online tréningy, sú len naoko drobnou náplasťou na poriadne hlbokú ranu.

Bez kvalitných trénerov, by tu neboli ani kvalitní športovci. Preto je aj dnes snahou, niektorých športových zväzov o podporu a udržanie si týchto športových odborníkov, aby v čase po pandémii dokázali opäť postaviť šport na nohy. Nie všetci majú miliónové zmluvy, práve naopak – väčšina to robí popri civilnej práci, alebo zastávajú mnoho ,,funkcií“ naraz: tréner, šofér, upratovačka, manažér, ekonóm, fyzioterapeut, psychológ a v neposlednom rade, často-krát suplujú aj rolu rodiča. Preto je dôležité, aby sa kompetentní v kluboch, na zväzoch, ale aj ministerstvo, postavili čelom k riešeniu tejto situácie. Aby hľadali možnosti, ako vo svojich rozpočtoch presunúť financie, nech nám títo ľudia neodchádzajú, nech sa na nich môžeme aj v budúcnosti spoliehať.

Verím, že sa po tejto náročnej životnej skúsenosti, všetci opäť vrátime na športoviská, že sa budeme tešiť z pohybu, z vlastných výkonov a výkonov našich športovcov. Vraj svet po tejto pandémii, bude iný, ako bol pred ňou... ja dúfam, že aj ten náš športový, bude iný – lepší, srdečnejší a hlavne, že si všetci budeme bytostne uvedomovať jeho dôležitosť.

Mgr. Mário Švec

vedúci Referátu športu a mládeže

Magistrát mesta Košice

GIVE A REPLY